Narodil sa v roku 1899 v Mlynici, zomrel v roku 1980 v Nemecku. Bol maliar a básnik, ktorý písal v spišskom nárečí. Býval v Kežmarku až do povojnového odsunu do Nemecka. Venoval sa krajinárstvu a vedutám z mesta Kežmarok a z oblasti Vysokých Tatier. Maľoval prevažne akvarelom. Jeho akvarely z Kežmarku slúžia historikom pre bližšie spoznanie dnes už neexistujúcich jeho zákutí a budov.
Navštevoval školu v rodnej Mlynici a v Miškolci. V roku 1915 nastúpil na učiteľský ústav v v Spišskej Novej vsi. Počas prvej svetovej vojny musel dvakrát prerušiť učiteľské štúdium, aby mohol ako veľmi mladý muž vykonávať vojenskú službu pre Rakúsko-Uhorsko. Po dvoch semestroch lingvistiky v Budapešti v rokoch 1920/21 získal Emil Klein kvalifikáciu učiť na verejných a stredných školách. Koncom roku 1921 nastúpil ako mladý učiteľ do školskej služby na nemeckej dvojtriednej základnej škole v Podhoranoch /predtým Maldur, alebo Maltern/ na Spiši.
Ako učiteľ sa Klein považoval za propagátora kultúrneho života v Podhoranoch a na Spiši. Maliarstvo, hudbu a spev preto pestoval u študentov aj u dospelých.
V roku 1928 Emil Klein odišiel učiť do päťtriednej nemecko-protestantskej základnej školy v Kežmarku a v rokoch 1941 – 1945 učil na štátnej chlapčenskej škole v Kežmarku. Koniec vojny v roku 1945 a vyhnanie v roku 1946 priniesli Emilovi Kleinovi a jeho rodine veľa ťažkostí a utrpenia. Nový domov našiel v severnom Hesensku, ale až v roku 1950 získal hlavné učiteľské miesto v Sachsenbergu, neskôr v Mengeringshausene a Vaake. V školských službách pracoval ďalších 15 rokov, kým v roku 1965 neodišiel do dôchodku. Miesto posledného odpočinku našiel v Sachsenhausene / Waldecku.
E