Mudrák Ján

Majster Ján Mudrák sa narodil v goralskej, spišskej obci Osturňa 27. januára 1923 otcovi Jozefovi Mudrákovi prezývanom Šuga a matke Anne, rod. Bednárovej. Mal ešte troch bratov a dve sestry. Jeden z bratov mu padol počas II. svetovej vojny ako príslušník Slovenskej armády v Taliansku.

Jeho sklony a talent k maľovaniu sa prejavili už v detstve. Niekedy počas druhej svetovej vojny, keď pracoval v Kežmarku v Tatraľane, sa zoznámil s významným slovenským maliarom Karolom Sovánkom /1886 – 1961/. Sovánka objavil Mudrákov talent a začal mu vštepovať prvé vedomosti, od naťahovania plátna na rám až po informácie o krajinomaľbe a o maľbe lesnej zveri. Z týchto vedomosti potom Mudrák čerpal počas svojej celoživotnej tvorby. Prvé Mudrákove plátna, boli signované jeho podpisom a rokom 1945. Použité plátno na obraz je presne také, aké v tých rokoch používal aj Karol Sovanka. Karol Sovánka sa však v roku 1945 presťahoval do Nemecka a mladý Ján Mudrák sa dostal na Vysokú školu výtvarných umení do Prahy, kde absolvoval dva roky.

A potom nastala jedna z najdramatickejších etáp jeho života. Tridsať osturňanských rodín, medzi nimi aj Mudrákovci, sa rozhodlo, že sa z malebnej Osturne vysťahujú za lepším životom do Sovietskeho zväzu, konkrétne na Ukrajinu do Volynskej oblasti. Vysťahovanie sa uskutočnilo na základe  medzištátnej dohody medzi Československom a Sovietskym zväzom  a následnej klamlivej a neobjektívnej propagandy.

Ján Mudrák prerušil štúdium na Vysokej škole múzických umení v Prahe a dohodol si, že bude ďalej pokračovať v štúdiu maľovania na Vysokej škole v Kyjeve.

Po dvoch týždňoch strastiplného cestovania v dobytčom vlaku dorazili osturňanci do dediny Noviny České, kde ich čakala spustošená a vojnou stále zničená krajina. Namiesto vysnívaného raja a lepšej budúcnosti na novej pôde prišli o majetok, ktorý si priviezli. Ján Mudrák sa spolu s kamarátmi Závackým a Petrulákom okamžite rozhodol vrátiť domov. Trvalo im to tri mesiace, aby sa ubiedení, hladní a špinaví v jednej „rubaške“ cez Poľsko peši vrátili domov na Slovensko pod Vysoké Tatry.

Po návrate z Ukrajiny sa usadil v Tatranskej Lomnici, kde býval vo vile Vilma. Svedčí o tom doklad „Osvedčenie o československom občianstve“ z 12. júla 1956. Nevie sa, či sa ešte pokúsil pokračovať na štúdiách na Vysokej škole múzických umení v Prahe, ale školu už nikdy nedokončil. Stal sa umelcom na voľnej nohe a na všetkých dokladoch si uvádzal ako povolanie „výtvarník“. Začal sa živiť tým, čo najlepšie vedel. Bolo to maľovanie a predaj obrazov. Asi aj pobyt na Ukrajine z neho urobil veľmi skromného a pracovitého človeka. Veľmi miloval slobodu a voľný život. Pohľad na Lomnický štít bol jeho každodennou drogou a snáď aj preto sa Lomničák stal jeho večným námetom. Dokázal ho zvečniť v nespočetných podobách a pohľadoch, či už v lete alebo zime. Ale nezaostávali ani iné končiare – Gerlach, Východná Vysoká, Bujačí štít, Havran a Ždiarske Vidly a ani celková panoráma na Vysoké Tatry z ich južnej strany.

V päťdesiatych rokoch spolupracoval najprv s akademickým maliarom  Antonom Dubrovským /1915 – 1982/ a  s maliarmi Alojzom Glodom /1907 – 1952 Tatranská Lomnica/. Najmä s druhým menovaným mal veľmi dobrý vzťah, nakoľko ten  zasvätil Mudráka do komercializácie výtvarného umenia. V šesťdesiatych rokoch to bola spolupráca najmä s maliarom Jozefom Olexom.

6. júna 1960 uzavrel manželstvo s Helenou Čollákovou (nar. 7.10.1941).  Z Tatranskej Lomnice sa presťahoval bývať do Popradu na Partizánsku ulicu. V manželstve sa im narodila dcéra Beata (1961) syn Ján (1962).

V roku 1968 dostal verejnú zákazku od ČSD na namaľovanie veľkoplošného obrazu, ktorý viac ako 23 rokov visel na železničnej stanici v Starom Smokovci, aby niekedy okolo roku 1991 zmizol. V roku 1968-9 dostal zákazku od Mestského národného výboru v Spišskej Starej Vsi na nakreslenie dvoch obrazov. V roku 1969 maľoval pre obec Plavnica obraz o rozmeroch 95 cm x 190 cm „Pohľad na Plavnicu“ a namaľoval aj obraz pre miestne Jednotné roľnícke družstvo. V tom čase maľoval obrazy pre Hajtovku a Údol. Za tým účelom si cez prázdniny prenajal dom v Plavnici u JUDr. Rudolfa Pavlíka, kde býval aj so svojimi deťmi. Za ubytovanie a stravu zaplatil dvomi obrazmi. Verejnú zákazku dostal aj od JRD Mlynica pre ktorý nakreslil minimálne jeden obraz.

 Pravdepodobne verejnú zákazku dostal aj od mesta Stará Ľubovňa a obec Spišské Podhradie, ale táto informácia nie je overená.

Ján Mudrák bol ako maliar známy tým, že  vlastnil dvojsedadlový motocykel zn. Pionier, tzv. „pekáč“. Po bokoch zadného sedadla umiestnil čisté, alebo pomaľované plátna a takto sa presúvam  za maľovaním medzi Popradom, Ždiarom, Tatranskou Lomnicou a Štrbským plesom.

Mesto Poprad a Vysoké Tatry zaiste nemalo v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia veľa ľudí, o ktorých by sa dalo povedať, že boli miestnymi bohémami. Smelo však možno konštatovať, že Majster Mudrák medzi nich nesporne patril. Bol veľmi pracovitý a skôr peniaze nemal ako mal. Ale tak, ako sa k ním ťažko dostal, tak ľahko ich vedel „oplieskať“. Raz v hotely Bellevue v Tatrách za dva dni a noci minul 18 000 Kčs čo bola v tom čase ročná mzda robotníka. Taká bola tá jeho osturňanská nátura.

Nevie sa, či počas svojho života Majster Mudrák urobil verejnú výstavu svojich diel. Vieme však naisto, že počas majstrovstiev sveta v lyžovaní v roku 1970 mal mať veľkú predajnú výstavu svojich diel v hotely FIS na Štrbskom plese. Majster sa na tento okamih veľmi svedomito pripravoval a v roku 1969 vytvoril a pripravil na túto výstavu svoje najlepšie práce. V poslednej chvíli mu výstavu zakázali, nakoľko vraj obrazy nepredával cez Slovenský fond výtvarných umelcov, čo bol vtedy zaužívaný postup. Ale bola to i závisť miestnych umelcov, ktorí mali v zákaze bezpochyby svoje prsty.

Mudrák bol znamenitým krajinárom. Vpíjal do seba každým pórom svojej duše krásy  našich veľhôr, nebotyčné končiare, hlboké rokliny a údolia, plesá i močiare, potôčiky a modrú tatranskú oblohu, ba i čierňavu mračien veštiacu blesky v plnej svojej nádhere, ale aj extrémnu tatranskú búrku,  aby to všetko pretavil do svojich jedinečných diel. Miloval prírodu a od Boha bol obdarený talentom a schopnosťou prenášať štetcom  jej krásy na plátno. Bol známy neopakovateľným miešaním farieb a to najmä bielej a striebornej. Svojimi obrazmi na ktorých stvárnil tatranské štíty, ich doliny ale aj potoky vedel zaútočiť na divákove zmysly. Vedel, že tak ako on maľuje Tatry na svoje obrazy, tak  si ich aj Slováci  predstavujú vo svojich myšlienkach.  Maľuje i lovnú zver. Obrazy s kamzíkmi, alebo  jeleňou rujou zanechávajú v divákovi mocný a nezabudnuteľný dojem krásna a hrdosti. Zásluhou častého opakovania tých istých tatranských motívov dosiahol nepochybnú maliarsku rutinu, výtvarnú kultivovanosť a umeleckú presvedčivosť. Je maliar na solídnej úrovni a dá sa povedať, že nie je doterajšou umeleckou históriou dostatočne ocenený. Bohužiaľ ešte nie je zastúpený v štátnych zbierkach a v súčasnosti nachádzajú jeho diela uplatnenie v starožitnostiach a súkromnom obchode s výtvarným umením. Sporadicky sa jeho diela vyskytujú aj na aukciách v Košiciach a Bratislave. Nesporne patri do skupiny  najplodnejším slovenským krajinárom zameraných na tatranskú tematiku.

Majster Ján Mudrák zomrel v nemocnici v Spišskej Sobote 27.augusta 1970 na zápal podbrušnice. Je pochovaný na cintoríne vo Veľkej.