Narodil v roku 1895. Verejnosti je pomerne málo známou umeleckou osobnosťou. V Čechách je vnímaný skôr len ako manžel maliarky a etnografky Heleny Salichovej. Bol však veľmi talentovaným grafikom a za najlepšieho umelca sociálne grafiky ho považoval sám Max Švabinský. Svoj talent premárnil v alkohole. Pre dnešnú generáciu je on i jeho tvorba takmer neznáma. Občas sa objaví niektoré z jeho diel na umeleckých aukciách. Od roku 1920 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, bol obľúbeným žiakom Maxa Švabinského. Už počas štúdií sa venoval popri krajinárskych témach aj mestu a jeho periférii. Než sa stačil výraznejšie zapísať do povedomia verejnosti, upadol do zabudnutia.
Oženil sa r. 1923. Na začiatku tridsiatych rokov odišiel Hála od rodiny definitívne a rozporuplné manželstvo skončilo rozvodom. Prestal sa venovať výtvarnej práci a úplne prepadol alkoholu. K tomu sa postupne pridali depresie a ďalšie psychické problémy. V roku 1934 ho súd zbavil svojprávnosti, o rok neskôr to zmenil na čiastočnú nesvojprávnosť . Častokrát utekal z domu a býval na neznámych miestach. V roku 1952, vo veku 57 rokov, Antonín Hála zomrel v psychiatrickej liečebni v Brne. Jeho dielo nie je rozsiahle, ale je zaujímavé. Najmä Ostrava a jej okolie ho inšpirovala k mnohým dielam s priemyselnou krajinou a perifériou priemyslu. Venoval sa tiež portrétu a figúre.