narodil sa 17. 1. 1928 Czarna Góra, Poľsko zomrel 24. 12. 1992 Bratislava — slovenský sochár, syn A. Korkošovej-Hyžnej, brat M. Rudavskej. Jeho otec Sebastián Korkoš (*1895, †1971) bol ľudovým rezbárom. V rokoch 1943 – 46 študoval rezbárstvo na Štátnej priemyselnej škole v Banskej Štiavnici (u Antona Drexlera, *1908, †1984), 1946 – 51 na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej v Prahe, 1966 – 68 na VŠVU v Bratislave. V rokoch 1953 – 81 pedagogicky pôsobil na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde vyučoval odborné predmety v študijnom odbore dizajn a tvarovanie dreva (pôvodne rezbárske oddelenie).
Vytváral komorné sochy i monumentálne diela, najmä z dreva (výnimočne z kovu a kameňa), ich výraznou zložkou je polychrómia. Po začiatočnom období charakteristickom tvorbou realistických diel s mäkkou impresionistickou modeláciou postupne rozvinul osobitý formálny jazyk inšpirovaný tradičným ľudovým rezbárstvom a goralskou ľudovou kultúrou (maľba na skle a architektúra). Jeho diela sú typické ornamentálnou znakovou štylizáciou ľudskej postavy a skladaním abstrahovaných tvarov vychádzajúcich z vrypov rezbárskych dlát, vyznačujú sa ostrými obrysovými líniami i baladickosťou. Vytvoril aj viac ako 50 monumentálnych diel pre architektúru a pomníkov