Narodil sa 25. 5. 1891 v obci Zahatťa na Ukrajine. Bol maliar svetového mena, jeden zo zakladateľov podkarpatskej maliarskej školy a súčasne pedagóg. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a v Mníchove. S ďalším umelcom Jozefom Bokšajom založili v roku 1927 v Užhorode /vtedajšom Československu/ Verejnú školu maľovania. Pri zahraničných pobytoch v Nemecku, ale najmä v rokoch 1929 – 1931 v Paríži pracoval v kruhu významných postimpresionistov a fauvistov. Najväčší vplyv na jeho tvorbu mali diela Paula Cézanna. Parížske skúsenosti urobili z neho európskeho umelca, nasledovateľa konštruktívneho postimpresionizmu, majstra portrétu a krajinky. Od roku 1931 žil a pracoval v Užhorode. Bol jedným zo zakladateľov Spolku výtvarných umelcov na Podkarpatskej Rusi, ktorý sa stal ideovou základňou podkarpatskej maliarskej školy. Roky stál na čele tohto spolku a organizoval mnohé výstavy jeho členov – v Užhorode, Mukačeve, Berehove, Prešove, Brne, Bratislave či v Prahe. Zároveň bol členom Spolku výtvarných umelcov v Bratislave a v Užhorode. Svoje diela z 30. a 40. rokov 20. storočia vystavoval v Prahe, Košiciach, Paríži, Ríme, vo Florencii, v Miláne, Benátkach, Neapole, Bruseli, vo Viedni, v Mníchove, vo Varšave, Ľvove i v Budapešti. Bol profesorom maľby a dejín umenia na gymnáziu v Mukačeve, na Učiteľskom seminári v Užhorode a vo Verejnej škole maľovania. Získané skúsenosti využíval na duchovné obrodenie Rusínov. Po vojne ťažko znášal umeleckú izoláciu v komunistickom režime, frustrovalo ho, že nemohol byť v kontakte s európskym umením. Jeho projekt transformácie Verejnej školy maľovania na Akadémiu umenia podľa vzoru západnej Európy sovietske úrady zosmiešnili. Zomrel 19. 9. 1955 v Užhorode.
Erdélyi Vojtech
v kategórii Rôzne